LoVe Is ThE aNsWeR

Je mi zima. Vsade fuka vietor. Nemozem sa ani pozriet z okna. Odfuklo by mi klobuk. Mam ho pripevneny k ucesu . musim predsa dobre vyzerat. Za hodinu budeme v amerike. Uz sa pomaly zacinam stotoznovat s ulohou americkej grofky. Ach. Stryko charles byva v mestecku West Village. Nie je take ako londyn alebo Manchester. A budem tam musiet pracovať! Hadam sa tomu vyhnem. A okrem toho kazde rano kostol. A spevacky zbor. Neznasam kostolne piesne.  Ale predtym uvidim new york. To je asi jedine velke mesto v tomto uzasnom zapadakove. Haha. Na anglicko nema nikto. A este ked si pomyslim kolko farebnych ludi tu byva. Ach nie. Co ak budu agresivny a nieco mi urobia? Ocko by ich okamzite zabil! Lenze ten tu nie je. Ach. Uz ma vola mama. Musim ist spat lebo rano budeme v new yorku a ja musim byt pekne vyspata.

Jane prichadza do new yorku. V new yorku na jej prikaz pochodia vsetky obchody a ulice. Hlavne tie svetozname. Potom sa na noc uchylia v hoteli plaza. V tom obdobi nebol az taky luxusny ale predsa bol najluxusnejsi. Jane je velmi hrda ze moze byt v new yorku ale netesi sa na west village. Po tom co jej povedala sestra elizabeth ktora tam bola, sa jej z toho miesta dvihal zaludok. Jej sestra je rovnako ako jane namyslena a marnotratna. Za jeden den jane nakupila oblecenia a sperky za 41 tisíc dolarov. A vobec ju nezaujimalo ze maju teraz malo penazi. Jej matka je chorlava. Preto sa tam prestahovali. Kvoli vzduchu. Astma sa tazko lieci. Hlavne v tomto vojnovom obdobi. Jane prichazda k hotelu. Okolo nej sa hmiria stovky aut a nakladnych vozidiel. Vyzeraju komicky. Londyn bol oproti tomuto mesto dost zaostali preto sa jane zdali tieto nove auta velmi cudne. Jej matka sa porozpravala s jednym vodicom a jane zatial vosla do izby a vytiahla dennik.

Fuj. Aky odporny vzduch. Nenavidim to tu! Uz chcem byt naspat. Doma. Pane boze. Ale to sa asi nestane. Kedy sa skonci tato vojna. Chcela by som ist na ples. Ako bol kedysi vo viedni. To je krasne mesto! A cisarovna sissi. To bola dama. Vraj. Tak o nej hovoril cisar frantisek josef. Skoda ze uz nie je mezdi nami. Bol to sarmantny muz. Mam pocit ze jeho synovec karl jeho risu donici. A teraz. Cez vojnu. Ked su pod takym tlakom. To je asi jedina utecha ze som tu. Tu este vojna nie je. Ale pride. Casom. Citim to.  Skor ci neskor bude cely svet so zbranami v rukach. Teraz sa musim ist okupat. Mesto bolo celkom pekne. Ale na moj vkus je privelke a spinave.  No nic. Ide komorna. Idem.

West Village.

Mama to je krava? Opytala sa svojej mami 5 rocna alice. Ano zlatko. Odpovedala. Jane nekladla doraz na pozeranie sa z vozidla na krasnu prirodu a tak len vysivala. Zlatko preco sa nepozeras? Opytala sa rachel. No vies mami. Mna to nezaujima. Povedala jane. Nastalo hromove ticho. Nikto nechapal. Jane sa zahambene usadila hlbsie do sedadla a dalej pokracovala vo vysivani. A je to tu! Povedala po hodine cesty alice. Odkedy vie alice povedat taku zlozitu vety?! Opytala sa nazlostene jane. Mala nastarosti naucit svoju malu sestru hovorit no ako sa len pokusala. Nic. Ale zrazu. Ked prisla k nim do domu nova sluzka , sa alice uci ako blesk. No tak zlatko. Ved uz bolo nacase nie? Vystupili z auta. Toto je teda auto! Zlostila sa rachel ich matka. V londyne to ma aspon kolesa a toto? Ved to je obycajny koc na mensi motorcek! Vidis mama. Ja som vravela ze sem nemame chodit. Hm myslim ze jedno auto moj nazor nezmeni jane! Povedala prisne matka a podala kufre sluhovi. Jane len prebratila ocami a pozrela sa na dom. Bol dost velky. Vacsi ako ostatne ale co jej najviac vadilo bolo to, ze vsade prsalo a cesta bola pokryta vrstvou blata. Jej saty boli asi 5 centimetrov od dola cele hnede a zablate. Oh pane boze! Rozkrykovala sa jane. Naproti ,  pred krmov stalo asi 5 chlapcov. Ze chlapcov. Boli to uz asi dospely ludia. Ale smialy sa ako male deti. Jane ich velmi rozosmiala pretoze oni boli vsetci spinavy ako mokry. Nevadilo im to. Dazd milovali. Pretoze je toto miesto velmi suche.  Po druhej strane, ne tej istej ako bola jane sa k nej blizilo par rovnako starych chlapcov ako su ti naproti.  Vsetci mali oblecene priblizne rovnake oblecenie, len jeden. Ten mal ine. Bol mokry. Jeho cierne kucerave vlasy sa zdali kuceravejsie ako zvycajne. Padali mu do tvare a jeho vrkoc bol napoli rozpradnuty. Uprene pozeral na jane a potom obratil zrak a siel k oproti jane stojacej skupinke. Pozdravili sa akymsi zvlastnym pozdravom. Jane nespustila z neho oci. Mal na sebe cierne nohavice. Samozrejme boli cierne ked boli mokre. A bielu koselu. To mu nie je zima? Pomyselal si.  Zrazu sa chlap pobral smerom k jane. Slecna potrebujete pomoc? Myslim ze byvate tam! Povedal so smiechom chlap a chcel jej pomoct ale jane sa mu vzoprela. Ja predsa viem kde byvam docerta! Povedala rozhnevane a tresla ho po ruke. Chlap sa zarazene usmial a povedal. Ako chcete slecna. Tak dotoho. Jane sa chcela otocit ale nevsimla si ze hned pri jej nohach lezi maly kamen. Podkla sa onho a spadla rovno do kaluze plnej blata. Blato sa jej roplesklo po celej tvary. Chalani sa zacali sialene rehotat. Vlastne vsetci. Chlap v bielej koseli jej podal ruku. Jane nemala na vyber. Tak mu ju podala. Aj on sa smial ale s trochou komickeho sucitu sa opytal. Ste v poriadku? Ano som! Zakricala jane , zdvihla si suknu a smerovala k dveram. Jane zlatko co sa ti stalo? Opytala sa jej mama. Chcela ju objat ale jane sa nazurene a s placom rozbehla do domu. Daj mi pokoj! Vrieskala na vsetky strany. Chalani sa smialy. No zahadny zachranca nie. Potom sa ludia na ulici pobrali domov. Koniec divadielka. Chlap sa pobral s ostatnymi.