Kostool
Jane sa zvlalila na svoju zeleznu postel a rozplakala sa. Pritom zaspinila vsetko co sa da. Upratovacka mala co robit. Preco sa mi vysmievaju? Och preco? Nenavidim to tu! Nenavidim toho! Nafukanca. Nenavidiiiim !!! kricala. Potom zavolala sluzku nech jej pomoze s vyzliekanim. Jane zlatko nechces sa ist prejst? Opytala sa jej matka po viac ako styroch hodinach zavretych v priestrannej izbe. Nie nechcem ! zakricala jane ked citala v kresle svoju knihu. Ale no tak. Ideme sa zoznamit s ostatnymi! Myslis v kostole? Ano! Ja nechcem ist! To je rozkaz jane! Ja sa ta nic nepytam. Zachvilu pride pani komorna a donesie ti ciste saty. Uz si sa okupala. Ano! Zvrieskla jane a odhodila knihu. Omylom k oknu. To sa otvorilo a kniha spadla rovno dole. Jane sa pozrela z okna. No nikde ju nevidela. No to je teda super. Potom prisla komorna. Jane zase zacala pisat svoj dennik.
Ach boze. Toto je hrozny den. Este musim ist aj do kostola! Zoznamit sa s miestnou slachtou. Nechce sa mi. Uz aby sa to cele skoncilo. A tato postel je tvrda. Ach. A smrdi to tu po petroleji. Radsej zavriem okno. Len keby som vedela ako sa to robi. No takze teraz mam na sebe krasne saty ale co z toho ked budu zase spinave ako dnes rano. Nehanebnik ten.... chlap. Este ze neviem ako sa vola. Mala by som z neho nocne mori. Pokrytece jeden. A preco sa vlasten zaoberam takym hlupakom? Necham to tak. Toto mesto je male ale dufam ze ho tak skoro nestretnem.
Kostol.
Amen. Omsa sa skoncila. Jane si vydychla. Chvala panu bohu. Jane! Pod zoznamis sa . jane zoznamila so vsetkymi. Potom prisla k pastorvi marcusovi ktory dnes kazal. Mal okolo 60, 70 rokov ale bol velmi mily. Sarm mu dodavali jeho presne upravene fuzy. Bol elegantny , na prvy pohlad velmi bohaty. Ale omyl. Pan marcus wright nemal ani cent na vyse. Ledva uzivil rodinu. Jane sa s nim poprechazdala po malej zahrade pri kostole.
Tak ako sa vam u nas paci? Opytal sa jej. Jane ho drzala za lave rameno. No ak mam pravdu povedat, nie velmi. Tunajsi chlapci su bezocivi. No ano. Zasmial sa. No viete my tu mame ine sposoby. Nasa povaha je zalozena na slobode. Etikety sa tu dodrziava zriedkakedy. Asi len v kostole. Obaja sa zasmialy. Potom nastalo ticho. No myslim ze sa tu asi zdrzite dlhsie takze by ste si mali najst nejakych priatelov. V tomto meste skolu nemame. Takze do skoly nebudete chodit. Co chcete robit cely den? Citat si pan wright. Odpovedala presvedcivo jane. On len pokrutil hlavou. Mali by ste zit v realnom svete. Nie v iluziach. Myslim ze by vam mohol pomoct moj synovec. Vas synovec? Opytala sa jane. Ano. Viete. Moja sestra. Katherine. Ona zomrela ked bol moj synovec velmi maly. Jeho otec je vo vojne, tak ako vas. Ale nikdy sa o nho nestaral nejak zvlastne. Preco? Opytala sa neveriacky jane. Pretoze je iny. Ako iny? Cudovala sa. Toto mesto je plne zahad. Pomyslela si. No viete. Ja som trochu .. ako by som povedal. Farebny. Jane sa zlakla a pustila sa ho. Coze? Ale nebojte sa ma prosim. Jane si vydychla a pokracovali v debate. Pretoze moj otec bol biely. Pochadzal z anglicka. Katherinin otec zomrel kratko na to ked sa narodila a mama si zobrala mojho otca. Ale jej otec bol cierny! Ako zem. A mama bola tiez. Sice mala nejakych beloskych predkov. Ale vidite. Ja som celkom bledy. Zasmial sa svojim prenikavym hlasom. No dobre ale preco je vas synovec iny? Pretoze on nie je farebny. Jeho otec je cernoch tak ako bola jeho matka alebo moj otec. A predsa. Moj synovec, mimochodom vola sa Michael, je bledy. Velmi bledy. Kedysi. Ked bol este dieta, bol tmavy. No vekom sa menil. Jane zrazu pocitila k tomu michaelovi obrovsky sucit. To musi byt prenho hrozne vsak! Ano aj je slecna forsaidova. Prosim nepytajte sa ho nic. Nebojte sa. Inac....co som to.. .aaa. tam je moj synovec. Michael Michael!
michael
(baja, 25. 2. 2010 14:54)